Oddelenie biochémie biomembrán

Oddelenie fyziológie a etológie

Oddelenie imunogenetiky

Oddelenie biochémie biomembrán

Laboratórium biogenézy membrán

Členovia laboratória

• RNDr. Peter Griač, CSc (vedúci oddelenia)
• Mgr. Mária Balážová, PhD.
• Mgr. Martina Garaiová (PhD. študent)
• RNDr. Ivan Hapala, CSc.
• Mgr. Roman Holič, PhD.
• RNDr. Vlasta Klobučníková
• Mgr. Peter Kohút, PhD.
• Marta Kostolanská
• Petronela Melicherová
• Marta Kostolanská
• Katarína Nagyová
• Mgr. Zuzana Nováková, PhD.
• Ing. Lucia Pokorná (PhD. študent)
• Mgr. Katarína Poloncová (PhD. študent)
• Mgr. Zuzana Šimová (PhD. študent)
• RNDr. Dana Tahotná, CSc.
• Mgr. Martin Valachovič, PhD.
• Mgr. Veronika Virčíková (PhD. študent)
• Mgr. Veronika Zambojová

Výskumné zameranie laboratória

Regulácia lipidového zloženia biologických membrán je mimoriadne komplexný proces, ktorý zahŕňa v sebe koordináciu syntézy, transportu, remodelingu a degradácie lipidov. Poruchy v týchto procesoch majú za následok narušenie funkčnosti buniek a tkanív, čo sa na úrovni organizmov prejavuje ako patologický stav. Abnormálne lipidové zloženie membrán je takto dôležitým faktorom v etiológii viacerých závažných ochorení zvierat aj človeka (neurodegeneratívne ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia, diabetes, nádorové ochorenia). V našom laboratóriu sa zaoberáme štúdiom menej preskúmaných aspektov udržiavania optimálneho lipidového zloženia biomembrán, najmä mechanizami, akými bunky monitorujú lipidové zloženie membrán, mechanizmami prenosu fosfolipidov a sterolov medzi bunkovými membránami a reguláciou degradácie a turnoveru fosfolipidov. Ako experimentálny model využívame kvasinku Saccharomyces cerevisiae, ktorá predstavuje v mnohých ohľadoch typický eukaryotický organizmus a často sa využíva pri štúdiu membránových procesov. V rámci tejto širšej problematiky sa zaoberáme nasledujúcimi čiastkovými otázkami: úloha lipid transferových proteínov vo fyziológii eukaryotickej bunky; úloha turnoveru fosfolipidov v regulácii biosyntézy fosfolipidov; mechanizmy homeostázy neutrálnych lipidov (triglyceridov a steryl esterov) a sterolov u kvasiniek; mechanizmy účinku antifungálnych látok (so zameraním na antisterolové antimykotiká) a mechanizmy zvýšenej odolnosti voči klinicky používaným antimykotikám.

 

Laboratórium biosenzorov

Členovia laboratória

• Ing. Maja Šnejdárková, CSc. (vedúca oddelenia)
• RNDr. Lenka Bábelová, PhD.
• Magdaléna Morávková
• Ing. Alexandra Poturnayová (PhD. študent)

Výskumné zameranie laboratória

Nanotechnológie reprezentujú novú oblasť vo vede a v technológiach a zaoberajú sa skúmaním objektov menších ako 100 nm. Samousporiadané monovrstvy na povrchu elektródy reperezentujú konvergenciu senzorovej technológie s nanotechnológiou. Podstatou nanotechnológie je schopnosť pracovať na molekulovej úrovni a generovať priestranné, presne definované štruktúry s novou molekulovou organizáciou. Nedávno syntetizované polymérové nanoštruktúry – dendriméry – majú obrovský potenciál pri navrhovaní reaktívnych povrchov a pri príprave rozhraní v oblasti vývoja nano-prístrojov ako sú biosenzory. Sústredili sme sa na konštrukciu ampérometrického biosenzora na pevnom podklade na detekciu glukózy (detekčný limit 10 µmol.l-1), ťažkých kovov (detekčný limit pre Hg2+ 5.0 nmol.l-1 Ag+ 160 nmol.l-1) a stanovenie pesticídov v životnom prostredí (detekčný limit pre karbofuran je 0.0011 ppb a pre dichlorvos je 0.0013 ppb). Stabilita zmiešanej alkántiol-dendrimérovej vrstvy vo vodných roztokoch je dôležitá z hľadiska praktickej aplikácie, a preto sa jej výskumu venuje rozsiahla pozornosť. Povrch zlatej elektródy pokrytý vrstvou alkántiol-dendrimér-enzým je kontrolovaný elektrochemickými metódami ako sú cyklická voltampérometria, rastrovacia elektrochemická mikroskopia a silová atómová mikroskopia.

späť na začiatok

Oddelenie fyziológie a etológie

 

Laboratórium fyziológie a neurobiológie správania

Členovia laboratória

• RNDr. Boris Bilčík, PhD. (vedúci oddelenia)
• Mgr. Eva Bosíková, PhD.
• Mgr. Mária Horváthová (PhD. študent)
• RNDr. Ľubor Košťál, CSc.
• Mgr. Mariana Máčajová, PhD.
• Mgr. Ľubica Niederová, PhD.
• Mgr. Katarína Pichová (PhD. študent)
• Helena Rojčíková

Výskumné zameranie laboratória

Aviárna fyziológia a neurobiológia predstavujú dôležité súčasti základného a aplikovaného výskumu. Aplikovaná aviárna fyziológia je spojená hlavne s hydinou a slúži pre ďalší rozvoj hydinárskeho priemyslu. V súčasnosti smeruje poľnohospodárstvo k prechodu z vysoko výkonnej a ziskovej produkcie na výrobu „zdravých produktov“. Tento prechod sa stretáva s narastajúcim záujmom verejnosti, ako aj zákonodárstva EU, a sú s ním spojené otázky welfare hydiny ako špecifického problému hydinárskeho výskumu. Koncepcia laboratória je zameraná na využitie kombinovaného fyziologického, neurobiologického a etologického prístupu pri štúdiu hormónov, neurotransmiterov a ich receptorov u vtákov v kontexte ich správania. Medzinárodné uznanie našich výsledkov v oblasti správania a welfare hydiny je ilustrované početnými spoluprácami s prestížnymi svetovými pracoviskami, ako sú napr. Scottish Agricultural College vo Veľkej Británii, Swedish University of Agricultural Sciences vo Švédsku a University of Maryland v USA. Tieto spolupráce vyústili do spoločných vedeckých projektov a publikácii. Novým predmetom záujmu oddelenia je učenie u spevavcov a aviárna neurogenéza. V tejto súvislosti bude štúdium zamerané na sledovanie funkcie vokálnych jadier pre naučenú vokálnu komunikáciu.

 

Laboratórium gravitačnej fyziológie

Členovia laboratória

• Ing. Peter Škrobánek, CSc. (vedúci laboratória)
• Helena Komrhelová

Výskumné zameranie laboratória

Problematikou kozmickej biológie sa zaoberáme viac ako tri desaťročia. Cieľom tohto výskumu je získať poznatky o vplyvoch zmenenej gravitácie (mikrogravitácie a hypergravitácie) na vývin vtákov. Ako modelový organizmus pre naše experimenty bola zvolená prepelica japonská. Jedným z dôvodov tohto výberu bolo perspektívne využitie jej úžitkových vlastností pri dlhodobých vesmírnych misiách. K dosiaľ najdôležitejším poznatkom nášho výskumu patrí skutočnosť, že embryonálny vývin a liahnutie prepelice japonskej možno uskutočniť v podmienkach beztiažového stavu (mikrogravitácii). Potvrdili to výsledky niekoľkých vesmírnych experimentov na palube orbitálnej stanice MIR. Ako za týchto podmienok bude prebiehať ďalší vývin vyliahnutých prepeličích mláďat, zatiaľ nepoznáme. Čiastočnú odpoveď na tieto otázky nám však môžu poskytnúť aj pozemské experimenty. V nich sú podmienky beztiažového stavu simulované prostredníctvom metódy hypodynamie. V súčasnosti sa zaoberáme výskumom vplyvov simulovaného beztiažového stavu na vývin reprodukčnej schopnosti prepelice japonsk

späť na začiatok

Oddelenie imunogenetiky

 

Členovia oddelenia

• Ing. Michal Simon, DrSc. (vedúci oddelenia)
• RNDr. Jana Antalíková, PhD.
• Ing. Petra Cupperová (PhD. študent)
• Ing. Ľubica Horovská
• Ing. Jana Jankovičová, PhD.
• Ing. Katarína Michalková, PhD.
• Zuzana Nádaždyová

 

Výskumné zameranie oddelenia

Základným cieľom oddelenia je štúdium štruktúry a funkcie imunitného systému hospodárskych zvierat. Pre pochopenie štruktúry ale aj funkcie imunitného systému sú veľmi dôležité takzvané CD molekuly, ktoré sú súčasťou membrány buniek imunitného systému a ďalších buniek. Pôsobia ako adhezívne molekuly, receptory pre vírusy, signálne znaky alebo sa iným spôsobom zúčastňujú v imunitných a ďalších funkciách organizmu. Monoklonové protilátky (mAbs) sú významným nástrojom pre identifikáciu a štúdium molekúl bunkového povrchu (CD molekuly). Z tohto dôvodu sme náš výskumný program zamerali na produkciu myších mAbs, ktoré detegujú povrchové molekuly buniek hovädzieho dobytka. Hybridómovou technikou sme pripravili sadu monoklonových protilátok, ktoré sú štandardné a využívajú sa na našom oddelení a iných pracoviskách vo svete pri štúdiu imunitných funkcií, vrátane primárnych a sekundárnych imunitných nedostatočnosti hovädzieho dobytka. V poslednom období výskumný program oddelenia je zameraný na štúdium funkcie CD molekúl v reprodukčnom procese hovädzieho dobytka s využitím mAbs vyprodukovaných na oddelení. Výskum zahrňuje podrobnú biochemickú a funkčnú analýzu CD molekúl CD9,CD46 a CD52, ich expresiu na spermiách, oocytoch a embryách hovädzieho dobytka, zmeny v expresii CD molekúl počas vývoja pohlavných buniek ako aj ich funkciu v procese oplodnenia.

späť na začiatok